S VIEROU MOŽNO HORY PRENÁŠAŤ

            Kňaz Jim Hewes si pred desiatimi rokmi prečítal v novinách článok o chudobných ľuďoch na Filipínach, ktorí žijú z triedenia odpadkov na sedem poschodí vysokom mestskom smetisku. Cennosti, ktoré tam občas objavia, potom predávajú. Bývajú v chatrčiach, ktoré si postavili v okolí smetiska. Nie je tam tečúca voda. Musia si platiť cisternu s vodou a niektorí obchodníci nemajú zábrany predávať im kontaminovanú vodu za predražené ceny.
            Otec Hewes si sám dobre pamätal, ako v detstve cítil zápach z miestneho smetiska. Nevedel si predstaviť, že niekde v extrémnej chudobe žijú tisícky ľudí pri hore odpadkov. A to ešte nebolo všetko. Článok v novinách písal o tom, ako dážď uvoľnil horu odpadkov, ktorá sa zosunula a zrovnala so zemou asi sto chatrčí. Následne odpadky začali horieť, či už od pecí v chatrčiach alebo pre padnutý elektrický kábel. Zahynuli stovky ľudí.
            Otec Hewes povedal: „Počas 35 rokov mojej kňazskej služby ma nič tak hlboko nedojalo. Nemohol som to nechať len tak.“ Mal skúsenosti so získavaním peňazí na charitatívne účely, a tak vo svojej i susedných farnostiach spustil kampaň na získanie pomoci pre Filipíny. Na svoj údiv za krátky čas vyzbieral 40 000 dolárov. Za tieto peniaze kúpil cisterny s vodou. Povedal: „Nikto by nemal bez tejto základnej potreby žiť. Určite som lepšie pochopil Ježišove slová: Bol som smädný a dali ste mi piť.
            Do farnosti, kde otec Hewes pôsobil, sa prisťahovali manželia Nancy a John, dvaja talentovaní skladatelia a producenti. Hewes, ešte keď študoval za kňaza, sa pokúšal skladať piesne. Dal im kazetu so svojimi piesňami a bol prekvapený, keď mu na Vianoce predstavili vo svojom podaní jednu z jeho piesní. Dostal nápad, aby vyrobili hudobné CD a celý výnos šiel na pomoc chudobným na Filipínach. Povedal: „Moje piesne boli obyčajné, ale Nancy a John z nich urobili niečo vynikajúce. Rozmýšľal som nad tým, ako sa asi Boh teší, keď vidí, že vezmeme jeden talent, ktorý nám dal a zmeníme ho na niečo veľkolepé“.
            CD sa nepredávalo komerčne. Rozdávali ho ľuďom, ktorí sa rozhodli pomôcť chudobným na Filipínach. Nielenže sa podarilo takto získať nemalé financie, ale sa zvýšilo aj povedomie o situácii ľudí, ktorí v hrozných podmienkach žijú.
            Raz s otcom Hewesom urobili rozhovor pre rozhlas. Ostal sklamaný, keď sa dozvedel, že program sa vysielal v nedeľu ráno o 6.30. Nečakal, že vysielanie v takomto čase by mohlo mať nejaký efekt. O pár dní neskôr muž, ktorý počúval tento rozhovor, poslal šek na 13 000 dolárov. Otec Hewes hovorí: „Božia milosť pôsobí tak, ako si to ja sám nikdy nepredstavujem.“ A pokračoval: „S vierou môžeme hory prenášať. Verím, že spoločne môžeme aj tú horu odpadkov zmeniť na pamätník nádeje. Viem, že nezachránim svet, ale veľmi sa mi páčia Ježišove slová žene, ktorej jednoduché gesto pomazania sa spomína v Písme: Urobila mi dobrý skutok. Urobila, čo mohla.“